Vietor.

Vietor je túlavý, kde-tu sa objaví, je bláznivý.
Má krásne nápady, z oblakov parády vyčarí.
Vône lúk a jeseň so sebou nosí, dievčatám pod tričká a na ich vlasy,
pohladí im jemne tvár, vietor sa má.

A keď sa unaví, ľahne si do trávy a chvíľu spí.
Slnko ho preberie, znovu síl naberie a odletí.
Na komíne zatrúbi tú obľúbenú,

Chvíľu sa zahľadí, ako sa mračná ženú,
vychutnáva teplý dážď, vietor sa má.

Prečo nebyť raz za čas taký ako on,
šťastný rozhojdá starý kostolný zvon,
zatúla sa do mesta a nič nehľadá,
minúty neráta, s nikým sa neháda,
fúkne do klobúka a vlasy rozfúka.
Z kabáta potiahne lístok do čistiarne,
zdvihne ho do výšky, času má dosť
tak sa s ním hrá.