Anjel.

Práve mi napadlo, aké by bolo zvláštne,
stretnúť svojho anjela, či na mňa skrátka kašle.
Možno by mal starý frak a červený nos klauna,
unavené krídla a kopu otázok na mňa.

Tak – čau, ako si žiješ ? Tuším že je ti dobre.
Dám si s tebou jednu kávu, aj tak mám krídla mokré.
Trocha som vyhladol, nenašlo by sa niečo ?
Nerob si priveľké starosti, dojem to včerajšie lečo.

Nalial by som mu džúsu, po jedle by sa mu čkalo,
ktovie, či si aj zapáli, aspoň spýtať by sa dalo.
A možno po krátkom váhaní by sa zdvihol od taniera,
a vážnym hlasom by riekol – sprav niečo pre anjela.

Aby ho neboleli krídla, aby nemal toľko práce,
možno už má svoje roky a možno už nevládze.
Nechodiť toľko po putikách a netúlať sa večer v daždi,
spravme niečo pre anjela, to snáď dokáže každý.