Vietor fúka
27.03.2013 21:27
Táto téma sa týka jedného zážitku, ktorý mi utkvel v pamäti. Neviem prečo,
ale moje zážitky sa triedia podľa podivného kľúča. To že naša pamäť každú
informáciu, vyhodnotenú ako nepotrebnú likviduje, je známe. Ale existuje niečo
ako mnemotechnická pomôcka, ktorá často uchová v našej hlave aj zdanlivo nepotrebné.
Ako príklad uvediem profesorku slovenčiny, ktorá nás prekvapila na hodine
slovenčiny niečím, ako testom. Upokojila nás tým, že sme sa nemuseli podpísať.
Otázky boli prosté. Zo života. Akú prácu si najviac ceníme, čo v živote chceme
dokázať a tak podobne. Vydýchol som si. Odpovedal som, ale papier som nepodpísal.
Dodnes neviem prečo. Gulička, ako sme profku volali, dala pokyn na pozbieranie
odpovedí. Šibalsky sa usmiala a prelistovala ich, aby zistila, kto to podpísal. Našla
iba jeden podpis. Vzala hromádku papiera a razom ich roztrhla. Vetu, ktorú vyslovila,
nikdy nezabudnem. Ak niečomu veríte nikdy sa za to nehambite. Konajte vždy tak,
aby ste sa mohli pod to podpísať svojím menom.Mal som chuť vybrať môj hárok z koša
na smeti a podpísať ho. Ale prerušila ma ďaľšou myšlienkou. Nikdy nevyberajte svoj
hárok zo smetí, pozerajte na to čo môžete vykonať v budúcnosti.
Prečo tento úvod? Zamyslel som sa nad tým, čo som prežil nedávno. Stal som
sa terčom posmeškov anonymného hulváta. Upozornil ma na to priateľ, s ktorým si
na tejto stránke trénujem písaný text. Hoci tých hanlivých urážok bolo viac, boli pod
rôznymi menami, ale s tým istým rukopisom a obsahom. Pretože sme boli v klube na
úžasnom podujatí ústnych harmonikárov, nenechal som si pokaziť náladu. Pôvodca
textu nám bol hneď jasný. Ostala otázka, ako s tým naložím. Dostal som jasnú radu.
Raduj sa, teš sa. Máš teraz potvrdené, že niečo znamenáš. Pamätaj. Vietor fúka iba
na kopci. Čím si vyššie, tým viac fúka. Tá hŕstka úbožiakov a vieme kto to je, sa hambí
podpísať. Urobili si hambu. Od dnes si hrdo pamätám. Vietor fúka iba na kopci.