Veda a viera
Veda a viera
Odjakživa ľudia skúmali všetko okolo seba. Už malé dieťa si všetko pochytá, ochutná, obzerá a čuduje sa, ak mu niečo pripadá čudné. Až sa z dieťatka stáva adolescent, prebudí sa dovtedy neznáma pýcha. Začne veriť, že on všetkému porozumel najlepšie a ak mu ten názor nezmení poznanie Boha, často tak žije až do skonania. Ako to súvisí s Bohom? Ten kto sa pokúsil hľadať ho, zistil, že pýcha je najväčšou zábranou k čistej viere v jediného Boha. Z histórie vieme, že nastalo mnoho konfliktov, ktoré vyústili až do vojnových tragédií. Ak si myslíme, že to pominulo, tak si stačí pripomenúť, ako ľahko sa spory okolo kresťanstva dostali aj do biznisu. Vznikajú kontroverzné knihy (Da Vinciho kód), filmy (Umučenie Krista Mella Gibsona) s jasným zámerom rozčúliť verejnosť a získať tak popularitu a tiež isté zisky. Ale v neposlednom rade sú tu vedecké pojednania o tom, či veda vyvracia kresťanské pravdy, či ich dokáže vysvetliť, alebo či tieto prístupy vôbec majú zmysel. Najviac viaznu konverzácie vtedy, ak sa stretnú dvaja extrémisti a to konzervatívny kresťan a zarytý ateista. Z toho obyčajne vzniká nekompromisná zvada. Hoci nás samotná biblia učí nehľadať znamenia, pravá viera je bezhraničná. A tú prijímame veľmi ťažko. Diabolský hlas sa vraj vždy posmieva, akí sme naivný keď veríme príbehu, ktorý vymysleli ľudia, aby posilnili moc nad hlúpym ľudom. Ale sú aj nekonečné rozhovory ľudí, ktorí svojím poznaním prevýšili priemerne vzdelaného človeka a začali hľadať spoločnú reč. Prof. Július Krempaský, vzácny človek, ktorého som už spomínal prednášal fyziku. Jeho úvahy boli natoľko netradičné, že tam skutočne chodili aj študenti z iných fakúlt. Jeho kniha s lákavým názvom „Veda versus viera?“ rieši problém, či má a akým spôsobom fyzika riešiť kresťanstvo. Hneď na úvod je treba povedať, že prof. Krempaský je kresťanom a zároveň fyzikom nemalého, minimálne európskeho formátu. Keď som sa stretol prvý krát s touto knihou, spomenul som si na Einsteinov známy výrok „ Boh nehrá kocky“, ktorý si ako názov knihy vybral J. von Butllar. Myslel tým fakt, ako ho udivuje pri skúmaní zákonitostí vesmíru jeho usporiadanosť. Nech ale pripustíme čokoľvek, spomínaná pýcha nás utvrdzuje v tom, že všetko čo je okolo nás, by sa malo dať vysvetliť dostupnými metódami. Ani náhodou sa nám nechce skĺznuť do roviny, že je niečo nad naše chápanie. Ten, kto sa zahĺbil do biblických príbehov, nachádza zázraky, ktoré sa zdanlivo vymykajú fyzikálnym zákonom, prípadne tomu, na čo sme si v každodennom žití zvykli. Áno skutočne. Boh používal také zázraky iba výnimočne. Ak sme si ale radi vypočuli rozprávanie starých ľudí, často sa stretneme s príhodami, kde nenachádzame logické vysvetlenie. Iba sa nad nimi pousmejeme a rýchlo na ne zabudneme. Ak sa nám stane niečo podobné, mlčíme o tom, aby sme nevyšli na posmech. Kresťania naopak vedia, že sled udalostí v ich životoch môžu chápať ako vypočuté modlitby. Mnohým posmievačom to pripadá ako prifarbovanie obyčajných náhod. Som si istý, že my ľudia, máme okolo seba mnoho skutočných javov, ktoré sú nad naše chápanie a je vzrušujúce klásť si otázky. Raz sa dozvieme aj pravdu. Je u Boha. Text mojej piesne je o tom, že všetci hľadáme to isté. Je to šťastie.
https://www.youtube.com/watch?v=ZIQFdGew7q4
Šťastie
Kedysi som veril, že také ľahké je byť šťastný.
Mať vždy plné vrecká, byť štíhly a možno krásny.
Gate posledný model, úsmev, pristrihnutý fúz,
mať vždy plné vrecká a vedieť spievať blues
Veril som, že mám recept, ako žiť na tomto svete.
že pochopil som všetko, a viem aj to, čo vy neviete.
Klamal som sám seba, že robím to, čo treba.
Všetko je úplne ináč, odkedy poznám teba.
Ref.
Nemusím mať prepych,drahé auto, preplnené skrine.
Odkedy si pri mne , je všetko celkom iné.
Kam sa všetci ženú, po čom každý človek túži.
Mať prachy úspech a moc, chlapci chcú byť muži.
Ale ja na všetko kašlem, teraz ty si moje plus.
Iba jedného sa nevzdám. Stále spievam blues.
Ref.
Nemusím mať prepych, drahé auto, preplnené skrine.
Odkedy si pri mne , je všetko celkom iné.