Quo vadis
K napísaniu týchto riadkov som sa nechal inšpirovať vtipne naformulovanou témou "Zakladáme bluesovú kapelu" od Mariána Jaslovského. Vrele to odporúčam všetkým slávychtivým absolventom ĽŠU, či ambicióznym typom hudobníkov, ktorí úspešne absolvovali školu gitary, priamo na dvore medzi panelákmi.
https://www.jaslovsky.sk/zakladame-bluesovu-skupinu/
Sám som prepadol tvorbe prvých textov a melódií až som dorástol na pódium a nahrávanie v štúdiu. A dnes sa pýtam, koľko bolo takých ako ja a kto by mal očistiť pódiá od toho, čo tam jednoznačne nepatrí z rôznych dôvodov. Na Facebooku ma často atakujú žiadosti kapiel, aby som sa vyjadril v ankete Slovenskej bluesovej spoločnosti. Mám však obavy, že okrem kategóriií ako Objav roka, Inštrumentalista roka, Spevák speváčka roka a ďaľších, sa už pýta aj kategória Gýč roka. Bluesovú scénu na Slovensku mapujem už od konca sedemdesiatych rokov. Bolo to obdobie, keď nám všetko čo hralo bolo vzácne a ak sa tam nebodaj objavilo i čo si provokačné či dvojzmyselné, tak sme nadšene tlieskali. Boli to zlaté časy folkáčov a blues hral snáď iba Jano Litecký, ktorému sme vtedy hovorili "Jagger." a Peter Lipa jazzoval v Starej sladovni. Mamut bol vôbec jediným miestom, kde sa táto scéna udomácnila. Bolo to miesto, ktorým nepohŕdol ani Milan Lasica s Julom Satinským, občas sa stavil Janko Lehotský, chodili aj študenti a tak. Tam som prvýkrát stretol aj Boboša Procházku. Svoje pódium nemali folkáči, ktorí sa túlali po neznámych festivaloch. Pamätám si na jedno posedenie so Slnovratom Valúcha, Janouška a Svozila, keď vznikla myšlienka hrať blues na fujarách . Postavil som kapelu a hneď sme to aj uskutočnili. Stretlo sa to väčšinou s pochopením, hoci vtedy už zabudnutý Jožo Barina nás za to nesmierne kritizoval. Boli to časy, ked Boboš exceloval s kapelkou, na ktorú si rád spomeniem ešte aj dnes. Elektric blues band bol úžasným oživením vtedy chudobnej scény. Tiež Bluesweiser s Jurajom Turtievom a harmonikárom Dušanom Stojkom boli originálni svojím prejavom. Juraj si dodnes udržal svoj repertoár, ktorý má jasný rukopis .Bonzo Radványi sa tiež zapísal nezmazateľne svojou hrou ale aj propagáciou a organizovaním podujatí.V tých časoch som aj ja zatúžil sformovať si vlastnú kapelu a tak piesne, ktoré som písal, konečne dostali konečnú podobu. V štúdiu sa okresali a prežil som pekné obdobie, ked sme si užívali pódiá. Nastal ale veľký bum a kapely vznikali snáď všade, kde v zásuvkách mali 220 V. Blues dostalo rôzne podoby. Od jazzu, bluesrocku, až po originálnu imitáciu pôvodných zvukov Mississippi Ľuboša Beňu. Svoje miesto majú aj kapely, ktoré sa stávajú až kultovými ako ZVA Nora Červenáka zo Zvolena, či pomerne neznámy Deravý Groš z Levíc, ktorý napriek tomu, že hrá iba pôvodnú tvorbu veľmi originálnu, verejne hrajú iba vzácne . Ich žiadny koncert si nenechám ujsť. Viem, že tam určite stretnem aj kamaráta a výborného človeka, známeho to vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu alias "Kaliho". Čas neúprosne letí a objavujú sa nové tváre. Boboš s Petrom Lipom dokonca "prevedú" po slovenských pódiách aj Petra Cmoríka s programom Blues troch generácií. Boboš s ambicióznym gitaristom Marekom Wolfom dávajú bluesu nový feeling. Ja som sa rozhodol opustiť kapelu, ktorá nemala vôľu nacvičovať pôvodnú tvorbu. Piesne ostávali v šuplíku. Muzikanti sa rozpŕchli.
Kávu som dopil, takže končím svoje zamyslenie.