Je ešte čas
V živote som mal možnosť poznať niekoľko zaujímavých ľudí, ktorých zaujala fyzika a snažili sa pochopiť ju a používať vo všetkých oblastiach svojho života. Zdalo by sa, že je iba nástrojom, ktorý nám poslúži na to, aby sme si overili čo je pravdivé a skutočné. Je to prapodivná teória tvora homo sapiens. Ľudia, ktorých spomínam na úvod, ma utvrdili, že fyzika, aj keď s podporou akejkoľvek zložitej matematiky nie je všemohúca v našich životoch. Môj profesor fyziky, ktorého si nesmierne vážim, prof. Krempaský, napísal knihu so sľubným názvom Veda a viera. Otvára nám pohľady na svet, ktoré nerozdeľujú názorovo rôzne filozofické smery. Ako som mal možnosť ho poznať, vždy hľadal spoločný prienik výsledkov, ktoré poznal. Už samotný fakt, že bol fyzik a veril v jediného boha nám pripadal nepochopiteľný. Ako všetci , aj ja si kladiem základné otázky po celý život a snažím sa s nimi vysporiadať. Spoločný menovateľ všetkých otázok je práve život každého z nás. Najčastejšie sa pýtame v súvislosti s časom, ktorý sme prežili ale aj s tým, ktorý ešte máme pred sebou. Najmúdrejšie, čo o čase poznám, sú bezpochyby myšlienky krála Šalamúna citované v jednej z jeho kníh v Biblii. Zarazí nás poznaním, že všetko je márnosť. Zdalo by sa , že je to negatívna myšlienka, ale to je omyl. Je to iba neznalosť celej hĺbky tejto múdrosti. Mimochodom spieva o tom aj Bob Dylan v nezabudnuteľnej piesni Blowing in the wind. Keď oslavujeme narodeniny, bežne sa pýtame, či je to veľa, alebo málo. Niekto chce vedieť, či je už dosť starý na to, aby žil a rozhodoval samostatne, iní sa boria s myšlienkou, či sú ešte súci na to, aby obstáli v konkurencii s nastupujúcimi generáciami. Áno príde čas, keď mladších nedobehneme ani keby nám bežali oproti. Geniálne to okomentoval Marián Jaslovský vo svojom zamyslení Pár slov k päťdesiatke:
https://jaslovsky.sk/par-slov-k-patdesiatke/
V dvadsiatke má človek pred sebou oceán času a nevie čo s ním. Ja mám menej. A viem.
Všimol som si, že všeobecne nám ľuďom vyhovuje hľadať vo všetkom to dobré, povzbudivé. Vo filmoch a literatúre je žiadaný americký sen, máme sklony veriť v posmrtný život, dokonca mnohí veria na kozmické putovanie a iné formy života. To je už nad moje sily. Riešiť niečo, čo nepatrí k tomu, čo práve žijem. Sú maličkosti, z ktorých sa dá slušne vyžiť. Robert Fulgum sa dostal do povedomia vydaním svojich zamyslení pod názvom Všetko čo viem som sa naučil v materskej škôlke. Teší ma to, keď ma niekto utvrdí, že dieťa prežíva zážitky, ktoré všetci máme na dosah a napĺňajú nás. Keď hľadajú v oblakoch podoby zvieratiek, kreslia obrázky, ktorým rozumejú iba sami a vymýšľajú si nové zákony, ktoré platia iba v ich svete. Ja som si dnes napísal text piesne, ktorá nikdy nebude hitom, a nik nebude hodnotiť či to malo zmysel alebo nie. Rád sa započúvam do piesní Vlastu Redla . Vlasto v jednej piesni spieva, že písní se dá zložit fúra. Našiel som podľa jeho harmónií iné ladenie, ako bežné kvintové ladenie. Budem si pospevovať pieseň, ktorá mi dnes bude robiť radosť. Budem sa riadiť zákonmi, ktoré platia iba v mojom svete.
Je ešte čas
Šalamún nás poučil čo všetko je márne
Ak nepríde pravý čas nehreje slnko jarné
Nikto nie je ešte súci aby odpočíval,
každý z nás má právo aby ešte sníval
Chvíľu sa mi zdalo že sa predčasne stmieva
že niečo zaniká keď sa rieka do rieky vlieva
Ani neviem odkiaľ to prišlo, ale bolo mi jasné
že ešte sú tu veci, ktoré by mohli byť krásne.
Ref:
No predsa oblaky čo sa ženú po oblohe,
a tiež tie chvíle, keď vnímaš blízkych ľudí.
Keď plece sa dotýka pleca a slová nie sú strohé.
Alebo ráno, keď nás dvoch slnko spolu budí.
A ešte je isté, že nebo raz bude krásne modré,
ale aj dážď nás celkom premočí do nitky
Vtedy vieme isto, čo príde bude pre nás dobré
a pochopíme že čo žijeme nie sú iba zbytky.
Čo tým myslel Šalamún, keď dávno tvrdil,
že všetko je márnosť ,všetko má svoj čas.
Ľudia na to myslia, či múdry král nepoblúdil.
Nič zlého sa nestalo, čo môže nás tešiť zas.
No predsa oblaky čo sa ženú......